Sosídž of laverz 22

Hahahah, 22... Máj goš, táto časť je... no, neviem aké príd. meno by ju vystihovalo... :DDD berte to, že sa za ňu hanbím, aj keď tam nieje nič také hrozné :D
p.s.: ešte komentujte Fall sú tam vpodstate len 3 komenty... ja sa padám učiť na reálie a chémiu... spomínajte na mňa v láske :3 ľúbim vás, my unicorns. ♥ :)Xx - L

*22. časť*

,,Už v pohode?" Zayn sa na mňa usmial.
,,Áno, som," usmiala som sa na neho.
,,A ako je na tom on?"
,,Bude v pohode. Len chvíl'ková nevoľnosť," usmiala som sa, keď sme zaparkovali v garáži. Objal ma okolo pliec a prešli sme dnu.
,,Ahojte!" zakričal Zayn.
,,Kde ste tol'ko boli?" ozvalo sa z obývačky.
,,Nemusíme im to vravieť," šepla som a on prikývol.
,,Nikde," usmiala som sa a sadla si medzi Nialla a Louisa.
,,Nikde ste neboli, tak určité," zasmial sa Louis.
,,Presne tak," povedal Zayn.
,,Inak, dnes ideme do baru. Idete s nami?" spýtal sa Louis.
,,Ja nejdem," rýchlo som mu odpovedala.
,,A čo ty Zayn?" Louis pozrel na Zayna.
,,Jasne, že idem!" vyhŕkol.
,,Dobre, tak sa daj dokopy, o chvíľu vyrážame!" zavelil Niall a ja som sa usmiala. Užijem si večer sama doma. Vybehla som do izby a ľahla si na posteľ. Po chvíľke rozmýšľania som vytiahla notebook.
,,Ideme!" ozvalo sa zdola a dvere sa zabuchli. S úľavou som sa usmiala a zbehla po schodoch do kuchyne.
,,Kde ste dnes boli?" ozvalo sa od dverí. Šokovane som sa otočila. Myslela som, že všetci išli piť. Zjavne som sa mýlila.
,,Nemám náladu o tom hovoriť," zamrmlala som si a uhla mu pohl'adom.
,,Takže ďalšie tajomstvo? Nemáš ich už nejak vel'a?" uštipačne odvetil.
,,To nie je tvoja vec," odsekla som mu.
,,Ale mohla by byť," zasmial sa a podišiel ku mne, ,,povieš mi to?"
,,A prečo by som mala?"
,,Nechceš predsa, aby som niečo spravil však?"
,,Nič nespravíš," odsekla som mu.
,,Si si istá? Neboli ste dnes len tak náhodou za Elliotom v nemocnici?" uštipačne na mňa pozrel a ja som na prázdno preglga.
,,Nie," neveriacky som pokrútila hlavou.
,,Áno," šepol a kusol mi do ucha. Prestaň - mala som chuť vykríknuť, no nevládala som zo seba vydať ani hlások.
,,Pojdeš teraz so mnou, čo ty na to?" zavrčal mi do ucha, ,,a nie, neberiem ako odpoveď."
,,Nie, nepojdem s tebou," odsekla som mu, keď som sa trochu spamätala.
,,Ale, ale. Niekto sa tu búri," zasmial sa a opať mi kusol do ucha.
,,Nedonútiš ma."
,,Ako myslíš," povedal a pritlačil ma na linku. Opieral ma o jej roh, ktorý ma tlačil do chrbta. Pritlačil sa na mňa ešte viac a tým stupňoval aj bolesť.
,,Naozaj nepojdeš po dobrom?"
,,Nie," vysúkala som zo seba.
,,Nechcel som to robiť, ale budem musieť," povedal a predklonil sa. Nahol sa po niečo, čo bolo za mnou. Potom mi rýchlym pohybom zaviazal utierku cez ústa.
,,Ešte stále ma nechceš počúvať?" zavračal, pevne mi stisol zápastia a prehodil si ma cez rameno. Preniesol ma do garáže a hodil do zadnej časti dodávky. Pripútal ma na stoličku a z priečinku vytiahol šnúru. Silno mi zviazal ruky a strelil mi facku. Potom sa ladne presunul do prednej časti a naštartoval. Netušila som kam ideme, ale vedela som jedno. Bála som sa. Po nekonečnej ceste, sme niekde zastali. Vyšiel von a vytiahol ma von. Prehodil si ma cez plece a preniesol pár metrov. Chela som ho zastaviť, no nedokázala som spraviť ani jeden pohyb. Bála som sa ho.
Otvoril šuflík a niečo z neho vytiahol. Nevidela som čo, pretože ma hneď hodil na tvrdú zem. Zdvihla som ruky, aby som si dala dole utierku, no on už bol pri mne.
,,Ale, čo by si chcela?" zasmial sa. Pritlačil ma na vlhkú zem a niečo vytiahol spoza chrbta. Trhol mojimi rukami a pripevnil ich o rúru, čo bola nad mojou hlavou. Musela som kl'ačať a ruky mať zdvihnuté do hora. Chytil moje tričko a roztrhol ho na niekoľko kusov. Zalovil vo vrecku nohavíc a vytiahol si z nich mobil. Namieril ho na mňa a odfotil to.
,,Vždy sa to zíde," zasmial sa. Stiahol zo mňa nohavice, zohol sa ku mne.
,,Mám ťa nechať ísť? Len mi to povedz," zaškeril sa a ja som začala prikyvovať ako divá.
,,Čo vravíš? Nepočujem ťa. Asi mám pokračovať," povedal so smiechom. Do očí, sa mi začali tlačiť slzy.
,,Neplač, nepomože ti to," zasmial sa a začal ma zbavovať posledných kúskov oblečenia. Keď som už pred ním bola nahá, prehliadol si ma, akoby som bola nejaká jeho trofej. Kusol si do pery a pomaly sa ku mne nahol.
,,Rozviažem ti ústa, no nesmieš vydať žiaden zvuk, inak ťa potrestám a ver mi, to by si nechcela," zavrčal a uvoľnil mi handru. Konečne som sa poriadne nadýchla. On sa medzi tým vyzliekol a opäť podišiel ku mne.
,,Otvor ústa," zavrčal, no ja som sa rozhodla mu nepovoliť. Statočne som ich držala zavreté.
,,Povedal som, otvor hubu!" ozval sa s mierne zvýšeným hlasom. Ja som ju ďalej držala zavretú.
,,Otvor svoju sprostú hubu!" zakričal. No ja nič. To ho už vážne vytočilo. Nahol sa ku mne a zapchal mi nos. Automaticky som otvorila ústa, aby som mala prísun kyslíka. On na nič iné nečakal. Strčil mi tam svoju kondu (:D) a začal sa pohybovať. Bolo mi z neho zle, no čo som mala robiť? Keď konečne po pár minútach vyšiel von, mala som ho plné ústa. Líca som držala vypučané a odmietala to prehltnúť.
,,Prehltni to," prikázal mi, no so mnou ani nehlo.
,,Zjedz to!" naklonil sa ku mne. Mal tvár len pár centimetrov o mojej. Presne na toto som čakala. Vypľula som mu celý obsah mojich úst do tváre.
,,Toto si nemala," zotrel si to z tváre a strelil mi facku, ,, teraz si ma nepraj." Strčil do mňa, ocitla som sa chrbtom na zemi a vtlačil mi jazyk do úst hlbšie ako vôbec bolo možné. Naplo ma z toho a on to dobre vedel. Z ničoho nič do mňa vošiel.
,,Au!" zakričala som mu do úst od bolesti. On to odignoroval a začal prirážať. Od bolesti som skoro umrela. Nepredstavietľne to bolelo. Cítila som, ako sa do mňa urobil a vedela som, že každú chvíl'u budem aj ja. Zjavne to vedel aj on, tak so mňa rýchlo vyšiel.
,,Čo si o sebe myslíš? Že si," vybuchla som no nedokončila, lebo na mojom líci pristála jeho ruka.
,,To je za to, čo si chcela povedať. A toto za to, aká si," odsekol a strelil mi ešte jednu. Z očí mi vystrekli slzy.
,,Čo nevidím. Slzičky!" zasmial sa ironicky, ,,pôvodne som ťa už chcel nechať, no tieto slzy ma prinútili dokončiť to." Vsunul podo mňa ruky a prevrátil ma na brucho. Zápästia som mala poprekrúcané a strašne ma boleli. Cítila som, ako mi sadol na nohy a zaryl si prsty do mojho chrbta. Bezhociakého varovania do mňa vošiel zo zadu. Vykríkla som od bolesti.
,,Nezjap!" zakriakol ma a potiahol za vlasy. Tentoraz som si kusla do jazyka, aby som nevykríkla. Bolelo to. Strašne. Škrabal mi chrbát, búchal do neho pasťami, ťahal ma za vlasy. Nevládala som. Bála som sa. Všetko ma bolelo. Prešlo pár sekúnd a ja som pocítila, že prestal. Zliezol zo mňa a prehodil ma naspäť na chrbát.
,,Užila si si to? Lebo ja veľmi," zasmial sa. Ani som sa neodvážila otvoriť ústa.
,,Odpovedaj, keď sa ťa pýtam!" strelil mi ďalšiu facku.
,,Nie," vykoktala som zo seba napokon.
,,Nemáš to rada drsne?" stlačil mi líca.
,,Nie," dostala som zo seba s námahou.
,,To som rád," zasmial sa a pustil mi tvár. Rozopol mi putá z rúk no šnúru mi na nich nechal. Prešiel do druhej izby a niečo tam robil. Po pár minútach sa vrátil. Sklonil sa ku mne a priložil si pery na moje ucho.
,,Ak o tomto niekomu povieš, ublížim ti. Vieš že som toho schopný," zasmial sa a prešiel mi rukou po zápästí. V ruke držal niečo ostré, pravdepodobne žiletku, pretože sa mi z neho pustila krv. So smiechom mi dal ešte pár faciek a nechal dotiecť krv z mojej ruku.
,,Si škaredá krava. Bola si taká hlúpa, až to bolelo. Tučibomba jedna. Mala by si schudnúť. Nezaslúžiš si niekoho ako je Elliot. Mohol by mať tisíc krajších, ako si ty," vyštekol na mňa.
,,Ale my spolu nechodíme," zašepkala som.
,,Neklam mi!" zreval a jednu mi tresol do ksichtu.
,,Neklamem," zašepkala som.
,,Po zajtrajšku už ani nebudete," zasmial sa a pľuvol na mňa. Vyšiel z miestnosti a poriadne tresol dverami. Začula som šťuknutie zámku a štartovanie motora. Odišiel. Nevládala som sa anibporiadne nadýchnuť. Celá som sa triasla. Oprela som sa o stenu a rozplakala sa.
Plakala som hodinu, dve možno aj viac. Keď som sa konečne ukľudnila, rozhliadla som sa po miestnosti. Nebolo tu nič. Postavila som sa na nohy a prešla som do tej druhej. Bola zariadená, ako stará kúpeľňa. Prezrela som si ju. Pohľad mi padol na kus ostrého zrkadla. Nemotorne so zviazanými rukami som ho zdvihla a začala s ním rezať šnúru.
Pošúchala som si ruky, keď boli konečne vol'né. Zrak mi padol na moj odraz v zrkadle. Rozbitá pera, rozcuchané vlasy. Prezrela som si svoje telo. Celé doškrabané a ubolené. Otvorila som nejakú skrinku a pozrela si jej obsah. Našla som tam jedno celkom schopné tričko a čiapku. Natiahla som na seba svoje tepláky spolu s tričkom a pozrela som na dvere.
,,Sakra," zanadávala som si. Rozhliadla som sa po izbe. Z jednej steny prenikalo svetlo. Podišla som ku nej a jemne do nej buchla. Na moje počudovanie z nej spadol kartón a odkryl okno. S úsmevom som ho otvorila a vyliezla von. Vyšla som na ulicu a rozhliadla sa. Zdalo sa mi to tu povedomé. Vykročila som rovno a zamierila smerom k vačším budovám. Ako som tak prechádzala trklo mi v hlave - Už viem kde som! Rýchlo som odbočila k bytovke a vošla som dnu. Vybehla som na druhé poschodie a zazvonila som.
,,Jaký idiot, zvoní o tretej ráno?!" počula som jeho nadávanie a odomykanie dverí. Ako náhle otvoril dvere, padla som mu okolo krku a rozplakla sa ako malá.