Sosídž of laverz 29

:3 awwwh... nenormálne zbožňujem niektorých ľudí. proste keď idete po ulici, rehocete sa a zrazu sa k vám pridajú ďalší kamoši... :3 ideme po Terase a robíme blbosti... :3 :D a chytáme záchvaty smiechu z totálnych hlúposti :3 love it. ♥
ale nie to som chcela... :D Mám jednu takú poznámočku k Fallu (vlastne dve). Časť tak skoro nebude. prečo? lebo je tam málo komentov a lebo ju nemám. A preço ju nemám? Lebo čítam (klasika, určite všetci poznáte - The Wizard of Oz (po anglicky) a totálne milujem tú knihu! :3) a ešte k tomu... no nejak tak náhodou som sa pustila do nového príbehu... :D ale fakt to bola len náhoda! :D tak už mám napísané skoro 2 časti... :DDD chápete, nie? (neviem čo, but doesn't mind). Ľúbim vás, poprosím komenty, hviezdičky... enjoyy :)Xx - Me

*29. časť*

,,To je jedno," odvetila som mu.
,,Myslím, že to až tak jedno nie je. Len tak si zmizla," zamračil sa Liam.
,,Nechcem sa o tom baviť, jasné?" povedala som a po očku sledovala Harolda. Nič. Pozeral sa priamo pred seba a totálne ma ignoroval.
,,Prepáčte, že ruším váš súkromný rozhovor, ale momentálne sme v práci a Lav musí ísť makať," povedala Lilo, čím ma viacmenej zachránila.
,,Čo tak po tvojej práci?" opýtal sa Zayn a ja som už skoro prikývla, keď v tom som sa zarazila.
,,Prepáč, to nepôjde," povedala som mu.
,,Prečo?" spýtal sa Louis.
,,Lebo," vyplazila som jazyk, ,,musím ísť."
,,O piatej po teba prídeme," zasmiala sa Em.
,,Ale no ták," začala som.
,,O piatej!" prikázal mi Zayn a ja som pretočila očami.
,,Lav, možeš na chvíľu?" spýtal sa ma Niall.
,,Niall, mala by som ísť pracovať," zašomrala som si.
,,Bude to len sekunda," povedal a chytil ma za ruku. Pretočila som očami, no šla za ním.
,,No?" spýtala som sa ho.
,,Kto to bol?" opýtal sa narovinu.
,,Počkaj, teraz netuším o kom vravíš," povedala som, síce som mala ciťák, že to viem.
,,Vel'mi dobre vieš, koho myslím. Prečo si to nikomu nepovedala?"
,,Niall, vyjadruj sa prosím ťa jasnejšie," zamračila som sa.
,,Včera v parku, sme s Liamom videli dieťatko. Mohlo mať rok. Kučeravé vlasy, modré oči, kópia teba a Harryho. Netvrď mi, že nie je vaše. Až taký blondiak nie som, aby som ti to uveril," povedal a ja som si v duchu začala nadávať.
,,Niall," zavrčala som.
,,Nie Lav, teraz ma počúvaj. Neviem, čo sa medzi vami stalo, ale viem, že si odišla kvôli nemu. Poviem ti jednu vec. On si to zaslúži vedieť. Nesmieš k nemu byť až taká sviňa," povedal.
,,Niall, lenže ty to nechápeš! Nevieš, čo sa medzi nami stalo a to je ten problém! Nepoviem mu to a ty mu to nepovieš tak isto," zvyšovala som hlas.
,,Pozri sa. On je moj kamarát a zaslúži si vedieť, že má dieťa."
,,Lenže ty nevieš, čo mi spravil. Nemáš ani poňatia. Tak sa do toho láskavo nestraj," odsekla som mu a zamierila k pokladni. Zosunula som sa na stoličku a zhlboka nadýchla. Prečo sa všetko tak kazí? Prečo?
***
,,Dobre, musím utekať. Keby dačo, nevieš kde bývam!" prikázala som Lilo a vybehla von z kaviarne. Rýchlym krokom som zamierila domov.
,,Ahoj!" zakričala som pri odmykaní dverí.
,,Ahoj," ozvalo sa z obývačky.
,,Avoj!" zasmiala sa Mickey. Zhodila som veci na zem a prešla za nimi.
,,Ďakujem ti," usmiala som sa a vzala si ju na ruky.
,,Mama!" zlato sa rozosmiala.
,,Chýbala si mi," pohladkala som ju po chrbte a prešla na chodbu. Vytiahla som peňaženku z kabelky. Strčila som jej do ruky peniaze za stráženie a ona sa na mňa vďačne usmiala. Vyšla z bytu a ja som za ňou zabuchla dvere.
,,No, ako si sa mala?" uškrnula som sa a roztrapatila jej vlásky.
,,Dobve. Ave hvadna som," roztomilo zašušlala. Posadila som ju na gauč a odbehla do kuchyne po výživu.
,,Otvor pusinku!" prikázala som jej a ona ju poslušne otvorila.
,,Ham!" zasmiala som sa ešte pred tým, ako som jej vložila lyžičku do úst. To som robiť nemala. Zavrela ústa a jedlo skončilo na nej.
,,Mama je pvasiatko," zatlieska rukami.
,,Ja som ti prasiatko?" usmiala som sa.
,,Pvasiatko piggy!" zasmiala sa a utrela sa do mojeho trička. Spoza mňa sa rozozvonil mobil.
,,Počkaj chvíl'ku," usmiala som sa na ňu a nemotorne ho chytila. Snažila som sa ho čo najmenej zapackať, ale nejak to nešlo.
,,No?" spýtala som sa.
,,Ja ti dám no. Pekne sa so mnou bav!" ozval sa v mobile Elliot a ja som potlačila úškrn.
,,Čo chceš? Mám rozrobenú doležitú prácu," odvetila som mu.
,,Nemožem k tebe prísť? Strašne sa nudím. Oni siedmi šli niekam von a mňa to tu nebaví," vedela som si živo predstaviť, ako sa mračí.
,,Nie, nemohol. Mám rozrobenú dôležitú prácu. Prepáč," zašomrala som si a zložila som mu. Chcela som hodiť mobil preč, keď v tom sa opať rozozvučal, no tentoraz len krátko.
'Sorry. J'
Stálo v sms-ke. Nechápala som.
'Prečo? S'
'Nie je to moja vina, ja za to nemožem. PREPÁČ! J'
Odpísal mi. Zamyslela som sa, za čo sa mi može ospravedlňovať.
'Ale čo?! S'
Na túto správu som dostala odpoveď v inej podobe. V podobe zvončeku.