Learn To Love Again 10

Prečo je všetko na konci najlepšie? Koniec prázdnin bol bezkonkurenčne najlepší (konkurovať mu mohol asi len týždeň v Bystrici). Triedne stretnutie (kde som spoznala dvoch úžasných ľudí (áno, prišli sme až traja :D)), TIU, kde som stretla Dominiku, s ktorou si plánujeme pozrieť film ešte raz a Tin, ktorá bola úplne zlatá a ja som sa bála, že sa pozdravíme a potom nastane to trápne ticho. Ale proste všetci boli úplne zlatí a ja sa neviem dočkať zajtrajška, kedy stretnem aj zvyšok svojej triedy. Som si istá, že ich budem milovať.
+ niečo vám poviem... Kto nebol v sobotu v Košiciach na TIU môže len ľutovať... toľko dokonalých ľudí (vyššie spomínaná Dominika a Tin), toľko emócií, fotiek a všetkého. proste sen ♥
Toť asi vsio, koment, hviezdička a enjoyy :)Xx
Aaaaa ešte čítajte a komentujte MEMORIES 2 TU
Ľúbim vás. - M'sL

*10. časť*

Po dlhom čase ma nezobudili Bastille s ich pesničkou Flaws, ale slnko svietiace do mojej tváre. Prevrátila som sa na druhý bok a zahrabala si hlavu pod paplón.
Chvíľu som tak bez pohybu ležala a potom sa po slepiačky natiahla za mobilom, ktorý mal ležať na nočnom stolíku. Nejako som ho tam našla a otvorila jedno oko,  aby som skontrolovala čas.
Jedenásť hodín. Včera som spala do druhej, dneska do jedenástej. Deje sa so mnou niečo divné. Nikdy som takto nevyspávala.
Položila som mobil naspäť na stolík a natiahla sa na celú posteľ.
Ako som sa včera vlastne dostala domov? Bola som s Niallom v taxíku a...
Niall. Pri spomienke na neho som hneď otvorila obe oči a posadila sa na posteli. Nikde okolo seba som nevidela žiadnu jeho vec, tak som vyliezla z postele a zamierila do obývačky.
,,Karol?" zakričala som, ,,Maliková, kde si?"
,,Kúpeľňa!" odkričala mi. Prešla som tam za ňou a oprela sa o zárubňu. Umývala si zuby, tak mi len venovala jeden spýtavý pohľad v zrkadle.
,,Kde je Niall?" opýtala som sa jej.
,,Odišiel," povedala a vypľula penu z pasty do umývadla.
,,Odišiel?" zopakovala som zarazene, ,,kedy?"
,,Asi okolo šiestej? Neviem, ale dosť sa ponáhľali, pretože tu zostali o deň dlhšie a dnes už musia byť vo Fínsku," pokrčila plecami a odložila svoju zubnú kefku do pohára.
,,Prečo sa so mnou nerozlúčil?" povedala som smutne viacmenej len pre seba.
,,Možno ťa nechcel budiť," povedala. Nechcel ťa budiť. Úplne super.
,,Nebuď smutná, veď sa ešte uvidíte," povedala Karol a objala ma.
,,Mohol sa rozlúčiť," zamrmlala som si smutne.
,,Ale teraz naňho budeš naštvaná?" zamračila sa na mňa, ,,kde je to dievča, ktorej nikdy nemizne úsmev z tváre? Ha?"
,,Tu?" opýtala som sa jej s náznakom úsmevu.
,,No vidíš. Urobíme si filmový deň?" opýtala sa ma a ja som automaticky prikývla. Milovala som naše filmové dni. Celý deň ležania na gauči, ohadzovania sa popkornom, ohováraním pipiek z tímu a hovadín.
,,Mám popkorn, Sprite a nové filmy, dobre?" povedala Karol. Hneď som sa usmiala.
,,Tak to môžme začať," povedala som a zvalila sa na gauč.

S Karol sme si pozreli asi tri filmy, keď jej zazvonil mobil.
,,Áno Zayn?" povedala a ja som hneď spozornela.
,,Dobre, dobre Horan, ukľudni sa. Už ti ju dávam," zasmiala sa a hodila mi svôj mobil.
,,Áno?" priložila som si ho k uchu.
,,Prepáč, že som sa nerozlúčil Mitch. Prepáč, prepáč, prepáč!" povedal smutne.
,,N, to je v pohode," usmiala som sa, aj keď to nemohol vidieť.
,,Nehneváš sa?" opýtal sa.
,,Nie," pokrútila som hlavou.
,,Uf, to mi odľahlo. Nezvládol by som to, ak by si sa na mňa hnevala," zasmial sa a ja som sa začervenala, aj keď to nemohol vidieť.
,,Už teraz mi chýbaš. Za tých pár dní si mi neuveriteľne prirástla k srdcu (pozn. nepoužila som tú vetu už v nejakom inom príbehu? zdá sa mi povedomá, no neviem si vybaviť, kde bola). Teraz mi tu chýbaš," povzdychol si.
,,Aj ty mne chýbaš. Ale ešte sa uvidíme, ver mi," povedala som s úsmevom.
,,Verím ti," pošepol.

***

,,Myslíš, že budú radi?" opýtala som sa pochybovačne Karol, keď sme si sadli do lietadla mieracieho do Mníchova.
,,Šibe ti? Budú skákať od radosti, neboj," zasmiala sa a vypla mobil.
,,No ako myslíš," povedala som. Predvčerom sme odohrali posledný zápas a dnes sedíme v lietadle, ktoré smeruje do Mníchova, kde sa práve nachádzajú chalani, aby sme ich prekvapili.
,,Uvidíš, Niall umrie od radosti," zasmiala sa.
,,Bola by som radšej, ak by to prežil," poznamenala som.
,,To my všetci, my všetci," s úsmevom ma pobúchala po ramene. Nedalo mi neusmievať sa.
,,Možno to naozaj nebol až tak zlý nápad," povedala som nakoniec.
,,Vravela som ti to. A teraz ticho, chcem si pospať," povedala, zavrela oči a ja som mala pocit, že v tej chvíli aj zaspala.

,,Fajn, sme v Mníchove. Po tom, ako sme trikrát zablúdili v metre sme sa dostali pred hotel kde sú chalani. Dostali sme sa aj dnu cez húf faniniek a ochranku. Ale ako v tomto obrovskom hoteli chceš nájsť chalanov?" opýtala som sa jej.
,,Jednoducho. Proste pôjdem za nosom," zasmiala sa a zamierila rovno do nejakých dverí.
,,Vieš o tom, že to nie je také ľahké?" opýtala som sa jej a vošla za ňou dnu. Ocitli sme sa v nejakej spoločenskej miestnosto, kde sa okolo stolného futbalu skláňalo päť chalanov.
,,Že nie?" opýtala sa ma so zdvihnutým obočím.
,,Maliková, ja žasnem," povedala som s napoli otvorenými ústami od úžasu.
,,Charlotte!" zakričal Zayn, ktorý si nás všimol ako prvé, ,,čo tu robíš?" prestal hrať a prešiel ku nám.
,,Prišli sme vás pozrieť," pokrčila som plecami. Keď som to dopovedala, Niall zdvihol hlavu a pozrel na mňa.
,,Mitch," pošepol tak, že som mu to len prečítala z pier, lebo to nebolo počuť. Ani som sa nenazdala a už ma držal v objatí.
,,Čo tu robíš?" opýtal sa ma.
,,Chýbal si mi N. Tak som za tebou prišla," zasmiala som sa, na čo sa usmial aj on.
,,Aj ty si mi chýbala. Tak veľmi," povedal a prisal sa na moje pery. Spoza jeho chrbta sa ozvalo súhlasné pískenie, ktoré som tipovala na Harryho.
,,Horan, nechaj Mitchie dýchať!" poklepal mu Harry po chrbte.
,,Veď ich nechaj Hazz," zasmial sa Liam.
,,Len závidíš našim blonďáčikom, že sú spolu a ty si stále sám," poznamenala Karol. Niall sa odomňa s povzdychom odtiahol.
,,Musíte nám kaziť romantiku?"
,,Áno musíme. Máme to taktrochu v náplne práci," zasmial sa Louis.
,,Ti dám takú náplň práce," zašomral si Niall.
,,N, kľud," pohladkala som ho po líci a on si trochu povzdychol.
,,Že si to ty," pousmial sa a preplietol si so mnou prsty, ,,ale za to mi dlžíš jednu prechádzku bez týchto tu," povedal a ukázal na chalanov s Karol.
,,Nemusíš ma dvakrát prosiť," zasmiala som sa. Zamierili sme vonku zo spoločenskej miestnosti bez rozlúčenia. Chceli sme ísť von, lenže pred hotelom bol ešte stále dav faniniek, ktoré vykrikovali mená chalanov.
,,Mám jeden nápad," povedal Niall a zamieril smerom ku recepci.
,,Dobrý, mohli by sme prosím použiť východ pre personál?" opýtal sa recepčného.
,,Pokiaľ nie ste personál, nie," pokrútil hlavou. Niall strčil ruku do vrecka a vytiahol z neho peňaženku, z kade vybral nejaké bankovky.
,,A teraz?" opýtal sa, keď mu ich položil pred nos. Recepčný si povzdychol a hlavou nám naznačil, aby sme išli za ním. Prešli sme k jedným dverám.
,,Prejdete rovno po tejto chodbe a výjdete poslednými dverami napravo. A nikomu o tom nepoviete," povedal nám a kartičkou, ktorú mal vo vrecku otvoril dvere.
,,Ďakujeme," povedali sme.
,,Horan?" ozval sa za nami nejaký hlas.
,,Pokiaľ nechceš mať za sebou celý čas päť goríl, tak bež," pošepol mi a rýchlo ma potiahol za sebou. Po tej chodbe sme prebehli a vyšli cez posledné dvere von. Prešli sme po takej mini uličke a dostali sa na ulicu.
,,Horan!" ozvalo sa znova za nami.
,,Pobehni," poprosil ma a rozbehol sa jedným smerom. Ešte stále ma držal za ruku, takže ma vlastne ťahal za sebou. Prebehli sme po niekoľkých uliciach a potom vošli do jednej útulnej kaviarne.
,,Dáš si niečo?" opýtal sa ma Niall.
,,Horúcu čokoládu," povedala som mu.
,,Dvakrát horúcu čokoládu," povedal tej predavačke. Bola celkom pekná. Všimla som si, že na ňu Niall nemohol prestať pozerať.
,,Bude to všetko?" opýtala sa nás a ja som prikývla, pretože on toho asi nebol schopný. Podal jej peniaze, zobral si tácku s našimi čokoládami a vyšiel von, pretože dnu bolo len pár stoličiek na sedenie, a predsa - čerstvý vzduch je čerstvý vzduch.
,,O štvrtej musím byť na hotely, takže do vtedy máme čas. Čo budeme robiť?" opýtal sa ma.
,,Mohli by sme sadnúť na metro a ísť sa pozrieť do centra," navrhla som.
,,Môže byť. Skočím dnu po nejakú mapku," navrhol a už ho nebolo. Potichu som si povzdychla a špŕtala sa so slamkou v čokoláde.
,,Mám to," povedal po chvíli. Zobrala som mu to z ruky a rozbalila ju.
,,Takže sme tu," ukázala som na miesto, kde sa približne nachádzame, ,,tu je najbliššia zastávka."
,,Tak si sadneme tu na U4 a zvezieme sa do centra, takže vystúpime tu," ukázal.
,,A tu máš od nej číslo," poznamenala som potichu, prepaľujúc pohľadom roh mapky.
,,Čo?" opýtal sa so smiechom a pozrel tam, kam ja.
,,Napísala ti tu svoje číslo," povedala som eše raz dôraznejšie a trochu naštvane.
,,Ty žiarliš?" opýtal sa ma Niall.
,,Nie," zamrnčala som.
,,Mitch, nemáš ani najmenší dôvod žiarliť na nejakú servírku, ktorá mi dala číslo. Denne takto dostanem aj päť čísel," chytil ma za ruky, ,,ja som len tvoj. Neboj sa, že by som skočil po prvej babe s kilom makeupu a pushupkou, ktorá mi dá svoje číslo. Dobre?"
,,Dobre," prikývla som.
,,A teraz mi daj pusu, aby pochopila, že som tvoj," povedal s tým svojím úsvemom, ktorému sa nedalo povedať nie. A takúto lákavú vec by som ani neodmietla.