WARNING! Neodporúčam čítať ľuďom, ktorí:
1. Nevideli druhú sériu Sherlocka - hlavne A Scandal in Belgravia a The Reichenbach Fall. Sú tam spoilers, takže pardon.
2. Nevideli (a ak ste čítali, asi vám to veľmi nepomôže) nikdy žiadnu časť Sherlocka - vysoká pravdepodobnosť nepochopenia niektorých vecí (spoilerov).
3. Nemajú radi gejov.
4. Nečítajú nič iné ako 1D.
1. Nevideli druhú sériu Sherlocka - hlavne A Scandal in Belgravia a The Reichenbach Fall. Sú tam spoilers, takže pardon.
2. Nevideli (a ak ste čítali, asi vám to veľmi nepomôže) nikdy žiadnu časť Sherlocka - vysoká pravdepodobnosť nepochopenia niektorých vecí (spoilerov).
3. Nemajú radi gejov.
4. Nečítajú nič iné ako 1D.
Inak vás ľúbim a kto prešiel cez všetky body a usúdil, že sa môže pustiť do čítania, tak enjoyy (aj tým, čo ich preskočili a idú čítať :D).
Pravdepodobne to nepochopíte, ale ja chápem presne ako to je myslené. Tak mi do komentov môžte napísať, ako tomu rozumiete. Čo vy na to? :)Xx - M's L
Pravdepodobne to nepochopíte, ale ja chápem presne ako to je myslené. Tak mi do komentov môžte napísať, ako tomu rozumiete. Čo vy na to? :)Xx - M's L
*Záhada čísla 1895*
,,Nuda!" zakričal Sherlock, čím vytrhol svojho spoločníka z jeho jemného podriemkávania.
,,Sherlock," sykol na neho potichu John tónom, ktorým mu naznačoval, aby sa choval viac ako človek.
,,Tak pardon, že som označil za nudné to, že jej priateľa zastrelili do hlavy," odsekol podráždene Sherlock.
,,Ďakujeme, za váš čas. Nič si z neho nerobte, on je proste taký. Odprevadím vás von?" opýtal sa John a pomaly sa postavil. Mladá slečna, ktorej meno, si už nepamätal len prikývla a s odporom sledovala vyššieho z dvoch mužov. Pomaly vyšli von z apartmánu a zišli po schodoch.
,,Ospravedlňujem sa vám za jeho správanie. On sa niekedy správa ako stroj," povedal John, ,,ale prajem vám úprimnú sústrasť." Súcitne jej stisol ruku a ona sa na neho len usmiala.
,,Ste milý," povedala mu, ,,ako to s ním dokážete vydržať?" hlavou naznačila smer apartmánu, z kade vychádzali tiché zvuhy huslí.
,,Dá sa zvládnuť, len treba vedieť ako ho zabaviť," zasmial sa sivovlasý chlapík, ,,neskočili by ste na kávu?"
,,Čaj. Kávu nepijem," povedala a John sa zasmial. Zabuchol za sebou dvere s číslom 221B a rukou ukázal na dvere Speedyho kaviarne, ktorá bola hneď vedľa. Spokojne vošli dnu a usadili sa ku jednému zo stolov. Objednali si nápoje a rozoberali rôzne témy. John sa bavil tak dobre, ako už dlho nie. Konečne sa odreagoval od Sherlockovho večného ležania na gauči a opravovania telky, hovorenia nudné na každý potencionálny prípad a hrania na husle.
,,Sherlock," sykol na neho potichu John tónom, ktorým mu naznačoval, aby sa choval viac ako človek.
,,Tak pardon, že som označil za nudné to, že jej priateľa zastrelili do hlavy," odsekol podráždene Sherlock.
,,Ďakujeme, za váš čas. Nič si z neho nerobte, on je proste taký. Odprevadím vás von?" opýtal sa John a pomaly sa postavil. Mladá slečna, ktorej meno, si už nepamätal len prikývla a s odporom sledovala vyššieho z dvoch mužov. Pomaly vyšli von z apartmánu a zišli po schodoch.
,,Ospravedlňujem sa vám za jeho správanie. On sa niekedy správa ako stroj," povedal John, ,,ale prajem vám úprimnú sústrasť." Súcitne jej stisol ruku a ona sa na neho len usmiala.
,,Ste milý," povedala mu, ,,ako to s ním dokážete vydržať?" hlavou naznačila smer apartmánu, z kade vychádzali tiché zvuhy huslí.
,,Dá sa zvládnuť, len treba vedieť ako ho zabaviť," zasmial sa sivovlasý chlapík, ,,neskočili by ste na kávu?"
,,Čaj. Kávu nepijem," povedala a John sa zasmial. Zabuchol za sebou dvere s číslom 221B a rukou ukázal na dvere Speedyho kaviarne, ktorá bola hneď vedľa. Spokojne vošli dnu a usadili sa ku jednému zo stolov. Objednali si nápoje a rozoberali rôzne témy. John sa bavil tak dobre, ako už dlho nie. Konečne sa odreagoval od Sherlockovho večného ležania na gauči a opravovania telky, hovorenia nudné na každý potencionálny prípad a hrania na husle.
Medzi tým v byte stál smutný Sherlock hrajúc na husle. Pozeral sa von z okna na dážd, ktorý dopadával na zem. Potichu si vzdychol a rýchlo odložil husle naspäť do puzdra. Sadol si k Johnovmu notebooku a naťukal jeho heslo.
Ako vždy, sa hneď po načítaní internetu zobrazil jeho blog. Počítadlo, ktoré je už dobrý rok zaseknuté na tom istom čísle ho znervózňovalo. Niekoľkokrát obnovil stránku, no nič sa nedialo. 1895 ho stále prenasledovala.
Poklepkal prstami po klávesnici, otvoril nové okno, na ktorom znova napísal link na Johnov blog, no číslo sa nezmenilo. Znervózňovalo ho to, vytáčalo a všetko možné.
,,John, ako to, že to nefunguje?" spýtal sa svojho jediného priateľa. Keď nedostával odpoveď rozhliadol sa po izbe. Kedy zmizol?
Nahlas si povzdychol a vybral si z vrecka mobil.
Ako vždy, sa hneď po načítaní internetu zobrazil jeho blog. Počítadlo, ktoré je už dobrý rok zaseknuté na tom istom čísle ho znervózňovalo. Niekoľkokrát obnovil stránku, no nič sa nedialo. 1895 ho stále prenasledovala.
Poklepkal prstami po klávesnici, otvoril nové okno, na ktorom znova napísal link na Johnov blog, no číslo sa nezmenilo. Znervózňovalo ho to, vytáčalo a všetko možné.
,,John, ako to, že to nefunguje?" spýtal sa svojho jediného priateľa. Keď nedostával odpoveď rozhliadol sa po izbe. Kedy zmizol?
Nahlas si povzdychol a vybral si z vrecka mobil.
From: Sherlock
To: John
Time: 13:00
Príď na 221B. Hneď. SH
To: John
Time: 13:00
Príď na 221B. Hneď. SH
From: Sherlock
To: John
Time: 13:03
Kde si? Je to súrne. SH
To: John
Time: 13:03
Kde si? Je to súrne. SH
From: Sherlock
To: Mycroft
Time: 13:04
Zase si mi uniesol Johna namiesto toho, aby si sa porozprával so mnou? SH
To: Mycroft
Time: 13:04
Zase si mi uniesol Johna namiesto toho, aby si sa porozprával so mnou? SH
From: Mycroft
To: Sherlock
Time: 13:05
Sherlocku, rušíš pri dôležitej schôdzi.
To: Sherlock
Time: 13:05
Sherlocku, rušíš pri dôležitej schôdzi.
From: Sherlock
To: Mycroft
Time: 13:05
Asi nie je tak dôležitá, keď mi odpisuješ. SH
To: Mycroft
Time: 13:05
Asi nie je tak dôležitá, keď mi odpisuješ. SH
From: Sherlock
To: John
Time: 13:07
Mám nový prípad John, ale môže to byť nebezpečné. Príď na 221B. SH
To: John
Time: 13:07
Mám nový prípad John, ale môže to byť nebezpečné. Príď na 221B. SH
Muž odložil telefón a znova obnovil stránku na notebooku. Stále žiadna zmena. Nemusel čakať dlho a vo dverách sa zjavil nišší muž.
,,Prípad?" opýtal sa a prešiel ku svojmu kreslu, kde si sadol.
,,Áno, odkladáme ho už veľmi dlho. To počítadlo John," povedal Sherlock skenujúc pohľadom notebook.
,,Vážne? Sherlock, toto je tvoj prípad? Počítadlo, ktoré nefunguje? Ja som bol na rande!" zavrčal na neho John. Bol poriadne vytočený.
,,S tou, ktorej zomrel priateľ?" opýtal sa ho Sherlock so zdvihnutým obočím, ,,ale prosím ťa. Práve jej zomrel priateľ a ani z toho nie je psychicky na dne. Očividne má milenca, s ktorým partnera podvádzala už dlhšiu dobu. Potrebovala sa zbaviť partnera, aby mohla byť s milencom, tak mu strelila medzi oči. Jasné ako facka. Tipujem, že si si to nevšimol, však?"
,,Niekedy nad tebou až žasnem Sherlock."
,,Nechcel si sa mi poďakovať za to, že som ti práve zachránil život pred vrahyňou svojích priateľov?"
,,Prečo musíš mať furt pravdu?" odsekol John a naštvane prešiel do kuchyne. S trhnutím otvoril chladničku, ktorá zívala prázdnotou (teda, ak si odmyslel časti končatín v dolnom šuflíku).
John si len sadol do svojho kresla a otvoril si noviny, ktoré začal čítať na strane o nejakej vražde.
,,Nečítaj tie hlúposti, vrahom bol komorník, je to jasné," povedal Sherolck, ktorý sledoval strop.
,,Fakt ďakujem," zamrmlal si naštvane John a odložil noviny. Chvíľu sedeli obaja priatelia v tichosti, no miestnosťou sa po chvíli rozoznel zvuk vzdychnhtia.
,,Prípad?" opýtal sa a prešiel ku svojmu kreslu, kde si sadol.
,,Áno, odkladáme ho už veľmi dlho. To počítadlo John," povedal Sherlock skenujúc pohľadom notebook.
,,Vážne? Sherlock, toto je tvoj prípad? Počítadlo, ktoré nefunguje? Ja som bol na rande!" zavrčal na neho John. Bol poriadne vytočený.
,,S tou, ktorej zomrel priateľ?" opýtal sa ho Sherlock so zdvihnutým obočím, ,,ale prosím ťa. Práve jej zomrel priateľ a ani z toho nie je psychicky na dne. Očividne má milenca, s ktorým partnera podvádzala už dlhšiu dobu. Potrebovala sa zbaviť partnera, aby mohla byť s milencom, tak mu strelila medzi oči. Jasné ako facka. Tipujem, že si si to nevšimol, však?"
,,Niekedy nad tebou až žasnem Sherlock."
,,Nechcel si sa mi poďakovať za to, že som ti práve zachránil život pred vrahyňou svojích priateľov?"
,,Prečo musíš mať furt pravdu?" odsekol John a naštvane prešiel do kuchyne. S trhnutím otvoril chladničku, ktorá zívala prázdnotou (teda, ak si odmyslel časti končatín v dolnom šuflíku).
John si len sadol do svojho kresla a otvoril si noviny, ktoré začal čítať na strane o nejakej vražde.
,,Nečítaj tie hlúposti, vrahom bol komorník, je to jasné," povedal Sherolck, ktorý sledoval strop.
,,Fakt ďakujem," zamrmlal si naštvane John a odložil noviny. Chvíľu sedeli obaja priatelia v tichosti, no miestnosťou sa po chvíli rozoznel zvuk vzdychnhtia.
From: Irena
To: Sherlock
Time: 13:31
Poď na večeru.
To: Sherlock
Time: 13:31
Poď na večeru.
,,Čo to..." opýtal sa John. Chvíľu mu trvalo, kým si uvedomil, čo ten zvuk znamená.
,,Ako to, že ti píše! Veď je mŕtva," vylustil zo seba John a hneď si prikryl ústa.
,,Nevyzerá veľmi mŕtvo, keď ma pozýva na večeru."
,,Ale ako to," zakoktal znova.
,,Že žije? Asi jej tú hlavu nakoniec neodsekli."
,,Ale... Ako o tom vieš?"
,,Vážne si si myslel, že uverím tvojej historke o programe na ochranu svedkov v Amerike? Stačilo mi si ju vygoogliť a vedel som kde presne sa nachádza."
,,Ty si si ju hľadal?" opýtal sa menší kamarát trochu vydesene.
,,Áno, použil som tvoj notebook."
,,Ja... Nemám slov," pokrútil John hlavou. Sherlock si len niečo zamrmlal a ďalej sledoval strop.
Uvažoval o tom, čo mu povedala Molly. Naozaj je smutný?
,,John?" oslovil Sherlock svojho priateľa, ktorý pri zvuku svojho mena zdvihol svoju hlavu.
,,Myslíš, že sa Molly ráta, alebo nie?" opýtal sa ho, aj keď to bolo skôr do vetra.
,,Čo?" opýtal sa. Ako väčšinou nerozumel.
,,Či sa Molly ráta."
,,Do čoho?"
,,Som pri nej schopný prejaviť... city?" dopovedal šeptom. Tie slová mu boli proti srsti. Celý život potláčal všetky svoje emócie, no je možné, že by sa v ňom niečo zlomilo? Alebo, že by to v ňom zlomil... niekto?
,,Čože?" opýtal sa John ešte raz cez smiech.
,,Či. Je. Molly. Schopná. Vidieť. Moje. City," odsekával Sherlock slovo po slove, aby to bolo dosť zrozumiteľné.
,,Neviem, ale istá možnosť tam je," povedal potichu John a pozrel na Sherlocka, ,,prečo ti to teraz napadlo?"
,,Mám pocit, že mala pravdu."
,,V čom?" opýtal sa John, no odpovede sa nedostal.
,,Čo ti povedala?" opýtal sa, no opäť neúspešne.
,,Sherlock, v čom mala pravdu?!" zakričal na neho John, až so Sherlockom trhlo.
,,Že som smutný, keď ma nevidíš!" vykríkol naspäť. Miestonsťou sa rozľahlo hrobové ticho.
,,A si?" opýtal sa ho potichu.
,,Neviem!" vykríkol a zavrel oči, ,,ja naozaj neviem."
,,Sherlock," povedal potichu jeho priateľ a stisol ho za koleno.
,,Povedal som Irene, že láska je nepodstatná, pretože len zaťažuje ľudí. Zacláňa im myslenie a potom robia hlúpe veci. A teraz, John, keď sa pozerám na teba, prestávam myslieť. Srdce sa mi zastavuje nad tvojím úsmevom. Ja cítim... niečo," vychŕlil rýchlo a šeptom.
,,A čo presne cítiš?" opýtal sa ho John potichu.
,,Neviem. Ale nikdy som to nezažil," pošepkal a opatrne otvoril oči, ,,John?"
,,Áno?"
,,Pamätáš, ako som ti povedal, aby si mi jednu strelil?" opýtal sa Sherlock menšieho chlapca, ktorý len prikývol, dúfajúc, že ho o to nepožiada znova.
,,Pobozkaj ma," povedal potichu Sherlock a znova zavrel oči.
,,Čože?" zasmial sa nechápajúco John.
,,Pobozkaj. Ma," zdôraznil Sherlock a zatlačil viečka viac do seba. Chvíľu tam len obaja potichu dýchali. Jeden čakal a druhý sa odhodlával.
Keď sa ich pery spojili, Sherlock si potichu vzdychol do priateľových úst.
V Johnovej hlave sa mu ukazovali dôvody, prečo sa rozišiel so svojími priateľkami - a na jeho prekvapenie, ten dôvod bol stále ten istý, tak prostý, jednoduchý, že nerozumel, prečo si to neuvedomil skôr. So všetkými sa rozišiel kvôli Sherlockovi.
V Sherlockovej hlave prebiehali všetky myšlienky ako v kine, všetky spomienky a splívali v jednu tvár Johnovu. Ich prvé strenutie, Study in pink, keď mal šialený strach o Johna pri bazéne, Moriarty, Irena, všetky jeho prípady, Johnov blog... Všade kde sa pozrel, videl jeho. Jeho oči, jeho úsmev, jeho sivé vlasy, jeho paličku na chodenie.
Pomaly sa od seba obaja odtiahli, no na očiach im bolo jasne vidno, že to nechceli.
,,Prišiel som na to," pošepkal John pyšne.
,,Na čo?" opýtal sa ho Sherlock.
,,1895. Prečo sa to nepripočítava? Mysli Sherlock, mysli," napodobnil Johna Sherlocka. On sa na neho len zamračila uvažoval.
,,Už to máš?" opýtal sa ho, keď sedel za notebookom. Sherlock len zťažka pokrútil hlavou.
,,Asi som ti tým polibkem zobral všetku múdrosť," zavtipkoval John.
,,Tak v tom prípade ju chcem naspäť," povedal a znova ho pobozkal. Vyšší muž tomu niššiemu opatrne sal dolnú peru, akoby si z neho chcel vytiahnuť naspäť svoju múdrosť. Po pár sekundách sa oddelili a Sherlock potichu zašepkal: ,,Och, už rozumiem. Molly."
John sa na neho pyšne usmial a odomkol si notebook heslom, ktoré bolo aj tak zbytočné, keďže ho Sherlock poznal. Ale čo by on nepoznal?
,,Ako to, že ti píše! Veď je mŕtva," vylustil zo seba John a hneď si prikryl ústa.
,,Nevyzerá veľmi mŕtvo, keď ma pozýva na večeru."
,,Ale ako to," zakoktal znova.
,,Že žije? Asi jej tú hlavu nakoniec neodsekli."
,,Ale... Ako o tom vieš?"
,,Vážne si si myslel, že uverím tvojej historke o programe na ochranu svedkov v Amerike? Stačilo mi si ju vygoogliť a vedel som kde presne sa nachádza."
,,Ty si si ju hľadal?" opýtal sa menší kamarát trochu vydesene.
,,Áno, použil som tvoj notebook."
,,Ja... Nemám slov," pokrútil John hlavou. Sherlock si len niečo zamrmlal a ďalej sledoval strop.
Uvažoval o tom, čo mu povedala Molly. Naozaj je smutný?
,,John?" oslovil Sherlock svojho priateľa, ktorý pri zvuku svojho mena zdvihol svoju hlavu.
,,Myslíš, že sa Molly ráta, alebo nie?" opýtal sa ho, aj keď to bolo skôr do vetra.
,,Čo?" opýtal sa. Ako väčšinou nerozumel.
,,Či sa Molly ráta."
,,Do čoho?"
,,Som pri nej schopný prejaviť... city?" dopovedal šeptom. Tie slová mu boli proti srsti. Celý život potláčal všetky svoje emócie, no je možné, že by sa v ňom niečo zlomilo? Alebo, že by to v ňom zlomil... niekto?
,,Čože?" opýtal sa John ešte raz cez smiech.
,,Či. Je. Molly. Schopná. Vidieť. Moje. City," odsekával Sherlock slovo po slove, aby to bolo dosť zrozumiteľné.
,,Neviem, ale istá možnosť tam je," povedal potichu John a pozrel na Sherlocka, ,,prečo ti to teraz napadlo?"
,,Mám pocit, že mala pravdu."
,,V čom?" opýtal sa John, no odpovede sa nedostal.
,,Čo ti povedala?" opýtal sa, no opäť neúspešne.
,,Sherlock, v čom mala pravdu?!" zakričal na neho John, až so Sherlockom trhlo.
,,Že som smutný, keď ma nevidíš!" vykríkol naspäť. Miestonsťou sa rozľahlo hrobové ticho.
,,A si?" opýtal sa ho potichu.
,,Neviem!" vykríkol a zavrel oči, ,,ja naozaj neviem."
,,Sherlock," povedal potichu jeho priateľ a stisol ho za koleno.
,,Povedal som Irene, že láska je nepodstatná, pretože len zaťažuje ľudí. Zacláňa im myslenie a potom robia hlúpe veci. A teraz, John, keď sa pozerám na teba, prestávam myslieť. Srdce sa mi zastavuje nad tvojím úsmevom. Ja cítim... niečo," vychŕlil rýchlo a šeptom.
,,A čo presne cítiš?" opýtal sa ho John potichu.
,,Neviem. Ale nikdy som to nezažil," pošepkal a opatrne otvoril oči, ,,John?"
,,Áno?"
,,Pamätáš, ako som ti povedal, aby si mi jednu strelil?" opýtal sa Sherlock menšieho chlapca, ktorý len prikývol, dúfajúc, že ho o to nepožiada znova.
,,Pobozkaj ma," povedal potichu Sherlock a znova zavrel oči.
,,Čože?" zasmial sa nechápajúco John.
,,Pobozkaj. Ma," zdôraznil Sherlock a zatlačil viečka viac do seba. Chvíľu tam len obaja potichu dýchali. Jeden čakal a druhý sa odhodlával.
Keď sa ich pery spojili, Sherlock si potichu vzdychol do priateľových úst.
V Johnovej hlave sa mu ukazovali dôvody, prečo sa rozišiel so svojími priateľkami - a na jeho prekvapenie, ten dôvod bol stále ten istý, tak prostý, jednoduchý, že nerozumel, prečo si to neuvedomil skôr. So všetkými sa rozišiel kvôli Sherlockovi.
V Sherlockovej hlave prebiehali všetky myšlienky ako v kine, všetky spomienky a splívali v jednu tvár Johnovu. Ich prvé strenutie, Study in pink, keď mal šialený strach o Johna pri bazéne, Moriarty, Irena, všetky jeho prípady, Johnov blog... Všade kde sa pozrel, videl jeho. Jeho oči, jeho úsmev, jeho sivé vlasy, jeho paličku na chodenie.
Pomaly sa od seba obaja odtiahli, no na očiach im bolo jasne vidno, že to nechceli.
,,Prišiel som na to," pošepkal John pyšne.
,,Na čo?" opýtal sa ho Sherlock.
,,1895. Prečo sa to nepripočítava? Mysli Sherlock, mysli," napodobnil Johna Sherlocka. On sa na neho len zamračila uvažoval.
,,Už to máš?" opýtal sa ho, keď sedel za notebookom. Sherlock len zťažka pokrútil hlavou.
,,Asi som ti tým polibkem zobral všetku múdrosť," zavtipkoval John.
,,Tak v tom prípade ju chcem naspäť," povedal a znova ho pobozkal. Vyšší muž tomu niššiemu opatrne sal dolnú peru, akoby si z neho chcel vytiahnuť naspäť svoju múdrosť. Po pár sekundách sa oddelili a Sherlock potichu zašepkal: ,,Och, už rozumiem. Molly."
John sa na neho pyšne usmial a odomkol si notebook heslom, ktoré bolo aj tak zbytočné, keďže ho Sherlock poznal. Ale čo by on nepoznal?
Nevidela som to a ani nečítala, ale asi som to pochopila :D
OdpovedaťOdstrániťTeda aspoň myslím :D :D
:-* perfect
OdpovedaťOdstrániťMiluju Sherlocka ♥ Hlavně jeho představitele ;)
OdpovedaťOdstrániťAle jinak je to PECKA!!!!
Xxx (A)